Čo bolo kedysi bežné je dnes extra, alebo mimoriadna kvalita
Pred rokom 1989 nebol u nás ani zďaleka taký široký sortiment potravín ako dnes. Frfľali sme, prečo nemáme toľko druhov jogurtov, ktoré vydržia aj dva mesiace, ako na západe. Tvrdých syrov bolo tiež len niekoľko druhov a tak to bolo so všetkými potravinami. Závideli sme našim západným susedom a pýtali sme sa našich výrobcov, prečo aj my nemôžeme mať taký široký sortiment. Prišiel rok 1989 a naše obchody sa tiež začali zapĺňať jogurtami, ktoré vydržia aj niekoľko mesiacov, mäsovými výrobkami bez mäsa, syrmi bez mlieka…. Až neskôr sme si pomaly začali uvedomovať, že šunka spred roku 1989 bola z čistého mäsa, párky boli v normálnom črievku, ktoré muselo puknúť, všetky potraviny sa vyrábali podľa prísnych noriem.
Manžel kúpil vakuovo balený pečeňový syr so slaninovým „pokryvom.“ Neviem, čo to je za slovo, aj mi ho červeným podčiarklo. Hnevala som sa, lebo už na pohľad nevyzeral vábne. Ale dobre, keď ho už kúpil, tak ho zjeme. Myslíte, že keď si dobre pamätám na chuť pečeňového syra z minulosti, že som mohla tento moderný zjesť? Ani náhodou. Nikomu nechutil, okrem našich psov. Viem ale, že aj dnes dostať kúpiť kvalitnú paštétu, ale už nie ako bežný výrobok, ale luxusný. Všetko, čo bolo v minulosti bežné, je dnes luxusné. Bola som v jednej takej predajni a kúpila som 250 g kvalitného masla, 250 g dobrej bryndze, 2 bagety pečené v peci a zaplatila som luxusných 20 eur.
Libuša Sabová
